VÝROBA ELEKTRICKEJ ENERGIE (prostredníctvom fotovoltaického javu):
a) domáce spotrebiče: osvetlenie, TV, rádio, chladnička, práčka, hračky, hodinky...
b) profesionálne aplikácie: meteorologické staničky, majáky, bóje, vodné čerpadlá...
c) samostatne pracujúce fotovoltaické systémy: pre odľahlé neelektrifikované obce
d) fotovoltaické systémy napojené na verejnú elektrickú sieť:fotovoltaické elektrárne
OHREV TEPLEJ ÚŽITKOVEJ VODY (premenou slnečného svetla na teplo):
a) ohrev vody v domácnostiach: pre rodinné domy, bytovky, chaty, ohrev bazéna,
predohrev vody pre práčky alebo umývačky riadu, v prechodnom období podpora
nízko teplotného vykurovania...
b) ohrev vody v priemyselných systémoch: ohrev vody pre bazény a plavárne, pre
ubytovacie a stravovacie zariadenia, pre školy, hotely, práčovne, potravinárske
podniky, ohrev technologických kvapalín pre výrobné procesy atď.
Slnečná energia
Intenzita priameho slnečného žiarenia nad zemskou atmosférou je približne 1 360 W/m2. Z toho prenikne atmosférou na zemský povrch pri priaznivých podmienkach približne 1 000 W/m2. Rozptylom priameho žiarenia na oblakoch a nečistotách v atmosfére, a odrazom od terénu vzniká difúzne žiarenie. Súčet priameho a difúzneho žiarenia sa označuje ako žiarenie globálne. V strednej Európe v závislosti na ročnom období a stave atmosféry môže intenzita globálneho žiarenia v poludňajších hodinách kolísať od 100 do 1000 W/m2. Difúzne žiarenie v strednej Európe tvorí v celoročnom priemere 50 - 70 % z globálneho žiarenia, pričom v zime dosahuje až 90 %-ný podiel. To je jeden z dôvodov, prečo je použitie plochých kolektorov pre nízkoteplotné aplikácie výhodnejšie, ako koncentrujúcich.
Maximum slnečného žiarenia u nás zaznamenávame v júli, minimum na prelome decembra a januára. Z denného hľadiska vo všeobecnosti platí, že najviac žiarenia dopadá na Zem na poludnie. Slnko poskytuje energiu síce v obrovskom prebytku, ale v "zriedenej" forme a nerovnomerne (zima-leto, noc-deň, počasie). Preto zachytávanie, premena, a skladovanie (akumulácia) slnečnej energie je investične náročnejšie ako spaľovanie fosílnych palív.
Základné charakteristiky využívania slnečnej energie
Silné stránky
* významný a všadeprítomný technický potenciál
* existujúca výroba špičkových slnečných kolektorov na Slovensku, disponibilné know-how, technologická zrelosť
* kvalifikovaná pracovná sila v elektronickom priemysle
* decentralizovaná výroba v mieste spotreby
* nezávislosť od dodávateľa tepla a rastu cien palív
* minimálne prevádzkové náklady
* konštantná cena tepla počas 20-30 ročnej životnosti
* žiadne negatívne ekologické vplyvy počas celej životnosti
* možnosť 100% recyklácie použitých materiálov
* relatívne vysoká účinnosť
* bez nárokov na nové zastavané plochy
* vzájomná doplniteľnosť s inými OZE
* veľký potenciál zvýšenia využitia solárneho tepla v oblasti akumulácie a solárneho chladenia
Slabé stránky
* nízka hustota výkonu
* nízka účinnosť premeny na elektrickú energiu
* systémy sú najefektívnejšie v oblasti teplôt do 100°C
* potreba doplnkových energetických zdrojov
* problémy s inštaláciou na pamiatkovo chránených budovách
* vysoké investičné náklady pri FV komponentoch a pomerne vysoké pri slnečných kolektoroch
* dlhšia doba návratnosti investícii
* nízke znalosti o možnosti využívania slnečnej energie
* systémy nepokryjú spotrebu tepla počas celého roka, v našich podmienkach môžu dodávať teplú vodu max. 9 mesiacov v roku
Príležitosti
* vznik pracovných príležitostí v high-tech priemysle a v službách
* prilákanie investícií
* rozvoj nových vedných odborov
* rastúca cena fosílnych palív
* znižovanie cien FV komponentov
* potenciál na export FV systémov
Ohrozenia
* vyššia náročnosť na investície
* rast cien základnej suroviny pre výrobu fotočlánkov
