Vývoj v oblasti nízkoenergetických domov sa uberá smerom k prírode. Pre správne pochopenie nazývajme tieto budovy ako nízkoenergetické ekologické domy - skrátene NED. Jednoducho povedané, sú to domy, ktoré šetria životné prostredie aj peňaženku majiteľa.
Jednoduchá charakteristika
NED by mal byť postavený z prírodných materiálov a mať veľmi nízku spotrebu energie na vykurovanie, prípravu teplej úžitkovej vody a spotrebu elektriny. Všeobecnejšie povedané, všetky vstupy, teda materiály, vzduch, voda a energie sa v bežnom dome spotrebujú a vychádzajú z neho ako odpad. NED okrem týchto vstupov využíva aj rôzne zdroje z prostredia, ale po ich šetrnom využití ich "recykluje". Hlavná výhoda takéhoto domu je jeho energetická úspornosť prevádzky, ktorá sa dá vypočítať pri navrhovaní alebo zmerať po realizácii výstavby. To, čo sa nedá už tak ľahko zmerať, ale zostáva dôležitým faktom zostáva, že tento dom má podstatne menší škodlivý vplyv na životné prostredie ako bežný dom.
Ekologická záťaž
Ekologické kritérium spočíva napríklad v tom, že pokiaľ sa na stavbu použijú prírodné materiály, sú väčšinou vyrobené s nízkou spotrebou energie. Dobrým príkladom je použitie dreva či už na konštrukciu, v interiéri, alebo v exteriéri. Drevo je zároveň aj izolačným materiálom. Použiť sa dá i fúkaná celulóza - materiál z recyklovaného papiera. Sú to vločky papiera, ktoré sa fúkajú do priestoru medzi dvomi drevenými debneniami a tým vytvárajú tepelnú izoláciu. V širšom zmysle, od návrhu až po realizáciu, NED musí spĺňať požiadavku na zosúladenie s prostredím. To znamená, že dom musí zapadať do kontextu, kde stojí, mal by byť správne orientovaný na svetové strany, pretože veľkou výhodou NEDov je to, že keď sú správne navrhnuté, dokážu absorbovať slnečnú energiu a pomáhať tak vykurovaniu. Ďalej je to správny návrh vnútorných priestorov stavby. Dosť často sa používa takzvané zónovanie viac využívané obytné priestory sa umiestňujú na južnej strane domu, menej frekventované napríklad chodby a sklady na severnej. Na výstavbu by mali byť použité výhradne prírodné materiály. NED zahŕňa aj koncept vykurovacieho systému, ktorý je šetrný, alebo dokonca môže byť použitý systém spätného získavania tepla zo vzduchu, takzvaná rekuperácia. Tak isto je dobré, ak dom využíva dažďovú vodu, minimalizuje spotrebu pitnej vody, teplú vodu získava najmä vďaka slnečným kolektorom a okrem toho je možnosť použiť kompostovacie záchody. Pozrime sa teraz na spätné získavanie tepla zo vzduchu. V súčasnosti existujú rôzne systémy vetracích jednotiek, ktoré sa používajú v domoch, ale nejde o klasickú klimatizáciu. Vetracia jednotka nasáva studený vzduch zvonku a tento vzduch sa v nej ohrieva vydýchaným teplým vzduchom z domu. Nemiešajú sa, len dochádza k tepelnej výmene spotrebovaný vzduch odchádza von, a čerstvý ohriaty prichádza do interiéru. Väčšinou tieto vetracie jednotky pracujú s dosť vysokým stupňom účinnosti, ale niekedy je potrebné vzduch ešte dohrievať. Na to sa používa výmenník tepla, ktorý sa zohrieva buď elektricky, alebo vodou zo zásobníku vďaka slnečným kolektorom. Slnečné kolektory sú asi najčastejším prvkom, ktorý sa využíva. Toto zariadenie má celkom zaujímavú návratnosť, pokiaľ ide o financie. Jednotlivých druhov kolektorov je veľmi veľa a venujú sa im špecializované internetové portály. Najčastejšie sa využívajú termické slnečné kolektory na ohrev teplej vody a niekedy môžu byť aj podporným systémom na vykurovanie. Podporným preto, že keď kolektor nie je priamo osvetlený slnkom, jeho účinnosť je výrazne nižšia. To znamená, že práve počas slnečných letných dní sa voda najlepšie zohrieva, čo je vlastne tak trochu nevýhoda, lebo práve vtedy jej toľko nepotrebujeme. Naopak v zime, keď je menej slnka, tento systém nie je celkom vhodný na vykurovanie, a kúriť iba kolektormi nestačí. Treba to kombinovať s nejakou ďalšou formou vykurovania.
Energia vetra
Na rozdiel od Rakúska, kde majú veterné elektrárne hneď za hranicami a sú ich tam stovky, na Slovensku sa táto energia menej využíva. Hlavne je vhodná pre rovinaté územia, kde je vyššia veternosť, alebo na územiach vyšších polôh, na kopcoch, ale tam je zase ťažšia dostupnosť pre výstavbu. Existujú aj malé domové veterné elektrárne, a tam je budúcnosť v spojení s NED. V súčasnosti takéto zariadenie nedokáže vyrobiť veľké kvantá energie, väčšinou je vhodné na zapojenie televízora, menšej chladničky, ale nemôže to byť veľa spotrebičov. Potrebný komfort preto nedosahuje, keďže nemá veľký výkon a je závislá od vetra. Ani akumulátor v súčasnosti nerieši základnú nevýhodu, teda závislosť od premenlivosti počasia. Keď týždeň nezafúka vietor, má NED smolu. Toto sa zmení až po zdokonalení turbín a kapacít akumulátorov.
Existuje nejaká štátna podpora alebo podpora z EÚ fondov, ak sa človek rozhodne zriadiť si ekologické bývanie?
Bohužiaľ, nie, zatiaľ na Slovensku nič také neexistuje, hoci napríklad v Česku, Rakúsku aj Nemecku majú na to rôzne podporné mechanizmy. U nás máme podpory z Európskych fondov, ale sú zamerané na organizácie, či už komerčné, alebo nekomerčné. Pre bežného obyvateľa žiadna podpora zatiaľ nie je. Zachytil som síce informáciu, že v programovom vyhlásení vlády je záväzok, že štát by mal po voľbách nejakým spôsobom začať prispievať na zariadenia šetriace energiu pre obyvateľov, ale neviem, ako to dopadlo a ako sa rieši táto problematika. Zatiaľ si človek musí našetriť na tieto veci sám alebo si zobrať nejaký úver.
Ekonomika
Oproti bežnému domu je výstavba nízkoenergetického domu drahšia približne o 10 až 15%. Toto navýšenie sa však majiteľovi určite vráti, lebo bude mať výrazne nižšie výdavky na prevádzku domu. Zvýšené vstupné investície sú závislé od niekoľkých faktorov. Pokiaľ sa bavíme o stavebných materiáloch, tak drevo je na Slovensku bežne dostupné, tam by cena nemala narásť, celulóza je tiež v bežných cenových reláciách. Zložitejšia je projektová fáza, úloha architekta je náročnejšia, preto projekt je o niečo drahší ako bežne. Okrem toho, NED musí mať kvalitnejší obalový plášť, izolačných materiálov sa použije viac, musia tam byť kvalitnejšie okná vysokoizolačné a zároveň prepúšťajúce dostatok svetla. Vetrací systém vymieňajúci vzduch je tiež zásahom do nákladov, ale napr. pri nulových domoch už nie je potrebné ďalšie vykurovanie. Takýto dom využíva aj slnečnú energiu, ktorá dopadne cez okno, energiu, ktorá sa produkuje fungovaním elektrospotrebičov, teplo, ktoré produkuje človek. Všetky tieto zdroje energie sú v sumáre dostatočne veľké na to, aby zabezpečili potrebnú teplotu. Tu je potrebné zmieniť i to, že v Rakúsku bolo postavených už cez tisíc pasívnych domov. Štát tam hradí zvýšené náklady na výstavbu a majiteľa stojí pasívny dom rovnako ako bežný.
Záverom môžeme skonštatovať, že pokiaľ sú na stavbu NED použité prírodné materiály, aj spätné získavanie tepla, čo znamená stálu dodávku čerstvého vzduchu, tak sa to musí nutne prejaviť aj na zdraví človeka. K trom „E“ teda pribúda ešte jedno „Z“.
