Z hypertermických polí sa získava prehriata para, pričom teplota horúcej vody pod tlakom je väčšia ako teplota pary pri atmosférickom tlaku. Aby bolo využitie tejto formy energie efektívnejšie, mokrá para sa v zásobníku niekoľkokrát separuje z tekutej vody. Takto upravená para sa už môže bezprostredne využívať na pohon turbíny, pričom v parovode dosahuje rýchlosť okolo 200 km.hod-1. Voda vychádzajúca zo separátora /oddeľovača/ je odvádzaná do riek, alebo (oveľa častejšie a účinnejšie) vrátená do rezervoára. Recykláciou vody do rezervoára sa súčasne vyvarujeme znečisteniu a zmenší sa pokles tlaku vo vnútri rezervoára a zároveň sa zníži jeho vyprázdňovanie. Vzhľadom na vhodnú geografickú stavbu podložia je geotermálna energia využívaná na výrobu elektrickej energie iba na niekoľkých miestach sveta.
Cena výroby elektrickej energie závisí od teploty kvapaliny v geotermálnom rezervoári. Z ekonomického hľadiska je potom výroba elektrickej energie najvýhodnejšia, pri teplote geotermálneho zdroja, vyššej ako 180 °C. Taktiež je možné produkovať elektrickú energiu pri nižšej teplote geotermálneho zdroja, ale v tomto prípade za účelom dosiahnutia vyššej účinnosti, nemožno používať vodu, ale inú organickú kvapalinu, ktorá bude prechádzať turbínou. Organická kvapalina získava teplo od geotermálnej kvapaliny vo výmenníku tepla.
Prvé pokusy s výrobou elektriny začali v Taliansku už v roku 1904 a prvá 250 kW-ová elektráreň bola daná do prevádzky v roku 1913 v Larderello. Po nej nasledovali ďalšie na Novom Zélande (1958), v Mexiku (1959) a v USA (1960). Od roku 1980 výrazne narastá inštalovaný elektrický výkon v geotermálnych elektrárňach a v roku 2000 dosiahol 7974 MW z toho v USA je inštalovaných 2228 MW.
VYKUROVANIE
Ďalšou reálnou možnosťou využitia geotermálnej energie je vykurovanie bytov a iných objektov, skleníkov bazénov a rybníkov. Priestorové kúrenie je jedným z najzaujímavejších spôsobov priameho využitia nízkej teploty geotermálnej kvapaliny (do 100 °C). Princíp je založený na jednoduchom využití geotermálnej kvapaliny, ktorá odovzdáva teplotu vode vo výmenníku a táto je dopravovaná potrubiami do radiátorov v domácnostiach, prípadne inde. Systém takéhoto kúrenia si vyžaduje veľmi hrubú izoláciu, aby sa teplá voda dostala až k užívateľom /veľké tepelné straty/.
Krajiny s chladnou klímou vyžadujúcou zimné priestorové kúrenie a ktoré majú plytké geotermálne zdroje majú možnosť tieto využívať. Prím v tejto oblasti patrí Islandu, kde dnes 80% budov hlavného mesta Reykjavík je vykurovaných práve horúcou parou pochádzajúcou z vnútra Zeme. Ďalším príkladom je francúzsky Coulomniers, kde termálnou vodou s teplotou T=85°C je vyhrievaných 1100 bytov a mestská nemocnica so 450 lôžkami.
Takéto vykurovanie bolo inštalované už v 1890 v americkom Boise (štát Idaho).
VÝVOJ TECHNOLÓGIE VYUŽÍVAJÚCEJ GEOTERMÁLNU ENERGIU
Táto technológia podlieha stálemu vývoju, hlavne v oblasti vývoja systémov ťažiacich teplú vodu z hĺbky viac ako 4000 metrov. Nevýhodou, ktorá bráni širšiemu využívaniu geotermálnej energie je, že voda obsahuje veľké množstvo solí, a preto sa nemôže priamo viesť vodovodnými potrubiami a využívať ako zdroj pitnej vody. Nemožno ju použiť ani v systéme diaľkového vykurovania. Soľ by rozožrala vodovodné rúry aj vykurovacie telesá. Využívanie geotermálnej energie na ohrev vody sa preto nezaobíde bez použitia výmenníkov. Nové technológie využívajú nehrdzavejúce výmenníky a nízkoteplotné vykurovacie systémy. Moderné aplikácie zahŕňajú okrem iného aj využitie geotermálnej energie pre chemickú výrobu a produkciu čistej vody. Opatrenia na zníženie nežiadúcej ekologickej záťaže z využívania tohto zdroja, napríklad reinjekcia vody a rozpustných odpadov, sa dnes stávajú bežnou praxou. Účinne sa zabraňuje aj plynným výpustiam, hlavne sírovodíku.
