Dávny mýtus hovorí, že pri narodení každému z nás prinesú sudičky do vienka určitý počet nádychov a výdychov. Od nás závisí, ako tento dar využijeme. Keď budeme dýchať rýchlo a povrchovo, vydrží nám darované množstvo nádychov a výdychov kratší čas, keď však dýchame pokojne, pomaly a zhlboka, sami si vytvárame predpoklady pre dlhší, zdravší, šťastnejší a tvorivejší život.
Technokratické chápanie energie tela
Celá energia, ktorú telo (jednotlivé bunky) vie využiť, je ukrytá v "monočlánkoch", energeticky bohatých fosfátových zlúčeninách ATP (adenozíntrifosfát). Ten sa vytvára zo zásob cukrov, tukov, bielkovín a je v pohotovosti uložený v organizme.
Jeho rozštiepením (odštiepením molekuly fosforu vznikne ADP – adenozíndifosfát) vzniká energia, ktorú svalová bunka využijú ku sťahu. Množstvo fosfátu v pohotovostnej zásobe je malé (postačuje na pár sek. činnosti), preto musí byť priebežne doplňované, na obnove zásob ATP sa podieľajú postupne tieto zdroje: cukry, tuky a bielkoviny.
Zásoby cukrov v organizme (cca 500 g, vystačí na 2 – 4 hod. fyzickej činnosti) sú uložené jednak priamo vo svaloch, jednak v pečeni. Cukry sa zapojujú do nahradzovania energie ("dobýjania ATP monočlánkov") asi po 10 s. potom, čo dôjde pohotovostná zásoba ATP v bunkách. Výhodou štiepenia cukrov je, že prebieha rýchle a energia je okamžite k dispozícii a telo zvládne spracovať cukry i bez prístupu kyslíka v tzv. anaeróbnom režime.
Zásoba tukov je v tele najväčšia (všetci asi tušíme, kde), sú ďalším zdrojom energie, ktorý je k dispozícii hneď po cukroch a jeho zásoba (5 – 20 kg) teoreticky vystačuje na neobmedzenú dobu. Ako palivo pre doplnenie ATP sa tuky využívajú od 15 do 25 min. zaťaženia a telo ich dokáže spracovávať len za prístupu kyslíka, v tzv. aerobnom režime.
Bielkoviny sú ako zdroj energie využívané len pri extrémnych a dlhotrvajúcich záťažiach.
Nástupy jednotlivých typov doplňovania energie sú priebežné a pozvoľné, systémy sa navzájom doplňujú, nedá sa presne ohraničiť nástup a koniec každého z nich. Vplyvom tréningu však dochádza k rýchlejšiemu nástupu a rozvoju tukového metabolizmu.
Skutočná energia tela
Duševné telo nie je konečnou formou, ktorú môže kondenzovaná energia nadobudnúť. Hlbším vnáraním sa do podstaty duševného tela dokázali taoisti v minulosti zistiť funkcie tohto tela. Duševné telo, vzhľadom na svoju energetickú formu, môže cestovať mimo oblasť fyzickej sféry a späť, no nemôže zájsť príliš ďaleko. Fyzické telo možno prirovnať, za použitia analógie kozmickej lode, ku kozmickému stredisku, ktoré slúži ako základňa pre prípravu a vypustenie kozmickej lode. Duševné telo je mocný raketový nosič, ktorý môže odniesť náklad za hranice pôsobenia ťahu gravitácie, no sám nemôže ísť do vonkajšieho hlbokého vesmíru. Tretím prvkom, ktorý sa nesie na raketovom nosiči, je vesmírna loď. Inakšie povedané, tretím prvkom je energetické telo. Tak, ako vesmírna loď, aj energetické telo je nosičom astronautov. V tomto prípade to, čo letí v energetickom tele, je duch.
Energetické telo je tá najjemnejšia, najčistejšia a najkondenzovanejšia forma energie, akú je ľudské telo schopné vyprodukovať. Tak, ako je "Ja" počaté a zrodené z interakcie energií vo fyzickom tele, je energetické telo zrodené v interakcii zjemnených a očistených kondenzovaných energií v tele duševnom. Zrelosť a sila duše je to, čo dáva spontánny zrod energetickému telu. Ako sa energetické telo rozvíja, hrá duševné telo úlohu sprostredkovateľa medzi fyzickým a energetickým telom. Energetická výživa vo forme pozitívnych emócií sa prenáša do energetického tela dušou. Starovekí taoistickí majstri vedeli určiť, že spojenie medzi ľudským telom a duševným a energetickým telom sa deje cez akupunktúrny meridiánový systém, v ktorom obieha čchi. Význam a dôležitosť udržiavania meridiánov bez blokád - čo sa kultivuje v prvej úrovni taoistickej praxe - ide za hranice prevencie a uchovania fyzického zdravia.
