Moderná veterná turbína vyrába elektrickú enegiu, na rozdiel od jej predkov - veterných mlynov - používaných najčastejšie na mletie obilia, čerpanie vody, apod.
Jeda z prvých veterných turbín bola postavená v roku 1939 v štáte Vermont, USA, s výkonom 1.25 MW. Technológie prešli odvtedy vývojom až ku dnešným turbínam, ktoré majú rôzne tvary a výkony od niekoľko wattov až po prototyp s výkonom 5 MW.
Konštrukčne sú najbežnejšie trojlistové typy s vertikálnou osou. Väčšina turbín je schopná meniť orientáciu listovej časti v závislosti od smeru vetra. Veľké veterné turbíny (s výkonom 100 kW a viac) zvyčajne generujú trojfázový striedavý prúd, ktorý prechádza transformátorom, umiestneným pri alebo priamo vo veži turbíny, a zvyšuje napätie na hodnoty okolo 10 000 - 30 000V (v závislosti od potrieb siete). Odtiaľ je elektrina prenášaná v sieti rovnakým spôsobom ako elektrina z iných zdrojov.
Predpokladaná životnosť turbín je 20 až 25 rokov. Počas tohto obdobia má byť schopná pracovať približne 120 tisíc hodín.
V mnohých európskych krajinách sú prijaté podporné opatrenia na rozvoj veternej energetiky (ako aj iných obnoviteľných zdrojov). Jedným z najúspešnejších je tzv. fixný tarifný systém, založený na stanovení pevnej ceny nákupu vyrobenej veternej energie. Je zakotvený v právnom systéme troch najúspešnejších krajín - Nemecka, Španielska a Dánska. Výkupné ceny v týchto krajinách sa pohybovali v roku 2002 v rozmedzí od € 0,048 - 0,09 za kWh v závislosti od krajiny, konkrétnej lokality, doby funkčnosti a ďalších parametrov.
Veterná energetika má veľmi dobrú energetickú a environmentálnu bilanciiu. Emisie CO2, súvisiace s výrobou, inštaláciou a údržbou technológie sa "zaplatia" po troch až šiestich mesiacoch prevádzky. Rovnako externé náklady (teda tie, ktoré nie sú bezprostrednou súčasťou výroby, ale sú spojené s vedľajšími negatívnymi dopadmi) sú výrazne nižšie v porovnaní s energiou z fosílnych palív a jadra.
Úspech pri zavádzaní veternej energie do ekonomického systému tkvie okrem politického rozhodnutia na úrovni vlády a jej podpory, taktiež na aktivite regiónov a podnikateľov, o čom svedčí príklad Španielska. Všetky turbíny inštalované v tejto krajine sú v nej aj vyrobené (častokrát priamo v provincii budúcej inštalácie), čo prináša pracovné príležitosti a rozvoj regiónov.
Náklady a cena energie
Najväčšou jednorazovou investíciou projektu využitia veternej energie je samotná veterná turbína. Môže sa pohybovať v rozmedzí okolo 65 - 82% celkových nákladov (podľa údajov nemeckého a dánskeho priemyslu). Ekonomicky úspornejšie ako stavba izolovaných turbín je budovanie veterných fariem, ktoré sú vzájomne prepojené a do siete ich pripája spoločné elektrické vedenie.
v priebehu nasledujúcich 20 rokov sa predpokladá zníženie investičných nákladov o viac ako 40% oproti súčasnosti
Cena vyrobenej energie sa líši v závislosti od mnohých parametrov, z ktorých najdôležitejším je pravdepodobne rýchlosť vetra. Ako príklad možno uviesť, že cena vyrobenej elektriny z vetra na vhodnej lokalite s priemernou rýchlosťou vetra 7 m/s. pri použití 95 kW turbíny v roku 1985 bola € 0,077 za kWh, pričom v súčasnosti pri použití 1000 kW turbíny je to menej ako € 0,034 za kWh (EWEA, 2003).
Toto zníženie nákladov o viac ako 50% má svoje príčiny. Okrem zníženia výrobných a montážnych nákladov je to aj rozvoj metód na vyhľadávanie vhodných lokalít a pomerne nízke náklady na údržbu a chod turbín (v priebehu životnosti turbín sa tieto náklady zvyšujú z približne € 0,005 v prvom roku na € 0,011 - 0,0225 po desiatich rokoch. Optimistické predpoklady v rámci EÚ hovoria o cene elektrickej energie z vetra v roku 2020 na úrovni € 0,023 za kWh.
